Odkiaľ prichádzam

Už na gymnáziu ma bavilo skôr organizovať než sedieť. Robil som študentský časopis — nikto nám ho nezadal, jednoducho sme ho začali robiť.

Popri škole som organizoval medzinárodné stretnutia mládeže. Mali dve vetvy, jednu na Slovensku a jednu v Rakúsku. Chodili na ne okrem Slovákov aj Česi, Rakúšania, Maďari, Taliani, Poliaci. Slovenská vetva sa volala Mosty a bola presne o tom, ako znie: o prepájaní Rakúska, Česka a Slovenska.

Už vtedy ma na tom bavila tá istá vec, ktorá ma baví dodnes — dať dokopy ľudí, ktorí by sa inak nestretli.

Najskôr pod Fénixom, najväčšou detskou organizáciou na Slovensku, neskôr pod Záhoráckym Fénixom. Štatutárkou bola Zdenka Cigánková, ktorá zastrešovala priestory, financovanie a komunikáciu so školami a organizáciami, aby sa deti o táboroch vôbec dozvedeli a rodičia ich prihlásili.

Šesťdesiat až sto detí na turnus.

• Prvý rok som viedol jednu skupinu pätnástich detí.
• Všetky ďalšie roky som bol hlavný vedúci: vymýšľal som koncept a program celého tábora.
• Viedol som ostatných vedúcich — dnes by sme povedali animátorov.

Bola to moja prvá manažérska práca. Vtedy sa tomu tak nehovorilo.

Na úvodnej stránke o tom mám jednu vetu a stojím si za ňou aj tu: zveriť niekomu dieťa na týždeň je asi tá najväčšia dôvera, akú človek môže dať.

Hneď po škole som spoluzakladal firmu. Webhosting, internetové domény, virtuálne servery a bezpečnostné riešenia pre firmy.

Bola to prvá skúsenosť s tým, že si všetko musíš zohnať sám — klientov, techniku aj ľudí. Nikto ti ich nedá.

Nebola to práca za priehradkou. Otváral som pobočku v Skalici a začínal som od nuly — žiadni klienti, žiadni ľudia. Musel som nájsť oboje.

Do dvoch rokov sa pobočka dostala zo sedemdesiatich pobočiek do prvej desiatky — pri štarte s nulovým klientskym portfóliom.

Neskôr som riadil väčšie tímy: od 6 až do 19 manažérov, ktorí riadili svoje pobočky po celej Bratislave, neskôr na celom východnom Slovensku.

Podstata tej práce nebola v tabuľkách. Bolo to rozprávanie sa s ľuďmi: počúvať ich, zisťovať, ako sa im darí a nedarí, a hľadať riešenia.

Naučil som sa pritom aj to, že všetci ľudia sa nedajú viesť rovnako. Preto je potrebné pristupovať ku každému individuálne.

Niekedy sa človek potreboval len vyrozprávať. To nie je stratený čas. To je väčšina tej práce.

Bridee som vybudoval od nuly a po dvoch rokoch sa stala najväčším slovensko-českým svadobným vyhľadávačom. Platforma funguje štvrtý rok.

Aj tu to bolo najskôr o počúvaní. Počúval som svadobných dodávateľov, ako by si predstavovali nástroj, ktorý im pomôže získavať viac svadieb pre svoje podnikanie. Počúval som zároveň aj snúbencov, ako by som im mohol uľahčiť plánovanie svadby. Nakoniec som našiel riešenie, ktoré spája potreby oboch strán.

Ak ma Seničania zvolia, vo firme skončím. Primátor je práca na plný úväzok, nie popri niečom. S tým do toho idem.