Volám sa Roman Krištofík a v októbri kandidujem na primátora Senice. Nie som z politiky. Som z tohto mesta.
Prečo kandidujem
Hovorili mi: nechoď do toho, zašpiníš sa. Lenže keď sa tomu vyhnú všetci slušní, nezostane nikto, kto by s tým pohol.
Väčšinu svojho života robím prácu, kde sa najskôr počúva. Či už to sú svadby alebo práca v banke. Keď za mnou prídu snúbenci, mojou úlohou nie je povedať im, ako má vyzerať ich svadba. Je to zistiť, ako si ju predstavujú oni — a postarať sa, aby to tak dopadlo. V banke je to podobné — či už je to počúvanie potrieb klienta alebo počúvanie obchodníkov a manažérov v tíme, aby sme našli spoločné riešenia na ich situáciu, ktorú práve riešia.
S mestom je to podobnejšie, než sa zdá. Aj tu sa má najskôr pýtať a až potom rozhodovať. U nás to ide často naopak: najskôr sa rozhodne, potom sa rieši.
Mrzí ma, že názory na to, ako naše mesto funguje, ľudí stále viac rozdeľujú. Nemyslím si, že to tak musí byť. Väčšina z nás tu chce to isté — aby bolo čisto a bezpečne, aby sa mali deti kde hrať, aby sa mohli mladí ľudia realizovať, jednoducho, aby sa dalo v Senici normálne žiť. Rozdeľuje nás skôr to, že sa o tom málo hovorí a ešte menej počúva.
Počúvať však nestačí. Preto k tomu patrí aj druhá polovica. Roky som viedol tímy a viem, ako vyzerá porada, z ktorej naozaj niečo vyjde — úlohy, termíny a ľudia, ktorí vedia, čo majú robiť. Bez toho je počúvanie len milé gesto.
Mestá okolo nás sa za posledné roky pohli. Senica ide na neutrále — motor beží, peniaze sa míňajú, úrad funguje, len sa nikam nepreraďuje. A na neutrále sa z kopca ide už len dolu.
Nie som odborník na chod mesta ako niekto, kto v tom robí osem rokov. To ani nepredstieram. Zvyšok sa chcem naučiť presne tak, ako som sa učil všetko ostatné.
Kto som
Robím svadby. Ako moderátor aj ako organizátor.
Ľudia si pod tým predstavia zábavu. No je to najmä organizácia: sto hostí, dvanásť dodávateľov, rozpočet a jeden jediný deň, ktorý sa nedá zopakovať — a na konci musia byť spokojní všetci. Naučilo ma to držať časovú os, ustrážiť náladu a nechať každého robiť to, čo vie najlepšie.
Vybudoval som firmu.
Bridee je platforma, ktorá pomáha párom na Slovensku aj v Česku naplánovať svadbu a nájsť dodávateľov, ustrážiť rozpočet, mať úlohy a termíny pod kontrolou. Postavil som ju od nuly a po dvoch rokoch sa stala najväčším slovensko-českým svadobným vyhľadávačom. Funguje štvrtý rok a vediem ju dodnes.
Takmer 20 rokov som viedol ľudí.
Súkromné firmy, banky, poisťovne. Obchodné tímy a regióny pobočkových sietí — od 3 obchodníkov až po tím 16 riaditeľov a 90 členov ich tímov.
Manažér nie je ten, kto robí prácu za ostatných. Je to ten, kto dá ľuďom priestor povedať svoje — a postará sa, aby sa z toho stalo rozhodnutie.
A ešte niečo. Takmer 15 rokov som na Záhorí organizoval detské letné tábory. Nie ako vedúci jednej skupiny — vymýšľal som program a viedol tím vedúcich, šesťdesiat až sto detí na turnus. Prešli mi rukami stovky detí. Možno aj to vaše.
Zveriť niekomu dieťa na týždeň je asi tá najväčšia dôvera, akú človek môže dať. Nikdy som na to nezabudol.
Odkiaľ prichádzam
Toto bola skrátená verzia. Celý príbeh, od študentského časopisu cez detské tábory, banky až po vlastnú firmu, som napísal na samostatnú stránku.
Ako to chcem robiť
Nemám v pláne prísť na úrad a spraviť poriadok. Na mestskom úrade pracujú odborníci a ja ich nechám robiť si svoju prácu.
Mojou úlohou bude niečo iné: byť tam, kde ste vy. Chodiť po meste, pýtať sa, zapisovať. Všímať si aj to, čo je pekné a podarilo sa — nielen to, čo je zlé. A prenášať to, čo poviete, dovnútra úradu k ľuďom, ktorí s tým vedia niečo urobiť.
Nesľubujem, že vyriešim každý podnet. To by nebola pravda. Sľubujem, že sa ním bude niekto zaoberať a že sa dozviete, ako to dopadlo. Aj keď odpoveď bude „nie“ alebo „teraz to nejde“.
A to isté platí o číslach. Čo viem ja, budete vedieť aj vy.
Ľudia sú vďační za to, že ich niekto vypočuje. To viem z vlastnej skúsenosti.
Môj program
Radšej päť vecí, ktoré splním, než dvadsaťosem strán, ktoré nikto nečíta.
Nenájdete tu sľuby konkrétnych stavieb ani sumy. Sľúbiť termín je najľahšia vec na svete a najťažšia na splnenie — a Senica už zopár takých sľubov počula. Sľubujem preto to, čo mám vo vlastných rukách: ako budem robiť svoju prácu.
-
1. Primátor, ktorého stretnete
Budem tam, kde ste vy. Pravidelne, nie raz za štyri roky.
- Každý týždeň si vyhradím čas v inej časti mesta. Ohlásim vopred, kde a kedy budem.
- Každý podnet dostane odpoveď. Aj keď bude znieť „nie“ — nikto nezostane bez reakcie.
- Pravidelne budem zverejňovať prehľad: čo ľudia priniesli a čo sa s tým deje.
Čoho sa zdržím: sľubu, že vyriešim každý podnet. To by nebola pravda a vy by ste to o pol roka vedeli.
-
2. Úrad, ktorý ľuďom slúži
Na mestskom úrade pracujú odborníci. Nechám ich robiť si svoju prácu — a vytvorím im na to podmienky.
- Porady s jasným koncom: úlohy, termíny, zodpovední, zápis.
- Ľudia z úradu a z mestských organizácií dostanú priestor povedať nahlas, čo im roky behá hlavou a nikto sa ich na to nepýtal.
- Pri nákupoch a súťažiach mesta budeme pozerať na férovosť a kvalitu, nie len na najnižšiu cenu za každú cenu.
Čoho sa zdržím: vety „prídem a spravím poriadok“. Poriadok sa nerobí strachom, robí sa dôverou a jasnými pravidlami.
-
3. Mesto, ktoré žije
Mesto netvorí primátor ani poslanci. Tvoria ho ľudia — a úrad im má pomáhať, nie hádzať polená pod nohy.
- Kto bude chcieť niečo urobiť pre svoje okolie — predzáhradku, ihrisko, akciu, krúžok — nájde na úrade partnera, nie prekážku a tri tlačivá.
- Participatívny rozpočet, ktorý bude viac než symbolické gesto. A o projektoch rozhodnú ľudia.
- Tí, čo už dnes ťahajú šport, kultúru a komunitný život, dostanú v meste oporu.
Čoho sa zdržím: konkrétnych stavieb a súm na plagátoch. O veľkých peniazoch mesta sa má najskôr hovoriť s ľuďmi.
-
4. Senica, ktorá vie, kam ide
Nájdime spolu, čo sa dá za štyri roky naštartovať tak, aby to tu zostalo aj potom.
- Z existujúcich stratégií mesta vytiahneme spolu s ľuďmi krátky akčný plán — čo, kto, dokedy. A budeme ho verejne odpočtovať.
- O veľkých témach vrátane obchvatu dostanete každý polrok pravdivú správu, ako veci naozaj stoja.
- Veľké zámery sa najskôr verejne prediskutujú a až potom sa o nich rozhodne.
Čoho sa zdržím: sľubovania obchvatu. Sľubujem, že o ňom budete vedieť — po prvý raz pravidelne.
-
5. Budete vedieť, kam idú peniaze
Mesto hospodári s desiatkami miliónov eur ročne. Chcem, aby bolo pre každého Seničana zrozumiteľné, kam tie peniaze idú.
- Spustím prehľadný portál o meste — kto čo riadi, ktoré organizácie mesto vlastní, ako sú prepojené a koľko stoja.
- Rozpočet sa bude zverejňovať tak, aby sa v ňom vyznal aj človek, ktorý nie je ekonóm. Nielen v tabuľkách, ale aj v prehľadoch, ktoré sa dajú prečítať.
- Veľké zákazky a zmluvy budú na jednom mieste, prehľadne a bez hľadania.
Čoho sa zdržím: obviňovania. Nechcem ukazovať prstom, chcem ukazovať čísla. Kto si z nich urobí aký záver, je jeho vec.
Prehľad práve dokončujem a zverejním ho začiatkom septembra. Bude to prvá verzia — určite v nej niečo bude chýbať. Ak nájdete chybu, napíšte mi a opravím ju.
A čo ostatné témy? Škôlky, kosenie, doprava, šport, kultúra — o tom všetkom sa treba rozprávať a mám k tomu čo povedať. Len vám to nechcem napísať na plagát skôr, než si to vypočujem od vás.
Päť sľubov je začiatok, nie celý plán
Mám predstavu, ako by mohla Senica vyzerať o osem rokov — celú, aj s tým, čo sa na plagát nezmestí. Je to štartovacia čiara na diskusiu, nie hotová vec.
Napíšte mi
Máte podnet, otázku alebo vám niečo v meste dlho vadí? Napíšte mi. Čítam si to sám.
Ak sa nám nepodarí odpovedať hneď, ozveme sa neskôr — ale ozveme sa.
Kde ma najbližšie stretnete, dávam vždy vedieť na Facebooku.